Dá sa to prežiť

Boli sme nedávno s manželom na výlete v Novém Městě nad Metují.

Neďaleko odtiaľ – na Morave – sme sa zbavovali dcéry, tak sme si ešte kúsok zašli. Malebné mestečko s krásnym okolím, dobrou zámockou reštikou a zámkom so zaujímavým osudom.

Nocovali sme samozrejme na tom zámku.

Keďže bolo mimo sezóny, privítal nás jediný mládenec s plachým pohľadom a tichým hláskom, následne nám išiel ukázať izby.

Popri odovzdaní kľúčov nám povedal, či nám vyhovujú raňajky na ôsmu, lebo prehliadku zámku máme na deviatu, ale ak chceme, môže byť aj neskôr, ale iná dvojica hostí by radšej uvítala tú deviatu hodinu. Vstávame zavčasu, tak sme prikývli.

Prečo je dôležité zvládnuť skok o tyči

Pôvodný názov tejto poviedky znel „skok na tyči“, ale to mi akosi nesedelo, však tí pretekári tuším nebalansujú na vrchu tej tyče. Tak som googlila správny výraz, a ono je to vraj skok o žrdi, ale kto už má doma žrď. Tyč – aspoň od mopu, sa už nájde skôr.

Vysvetlím, o čo ide.

Manžel sa pred pár týždňami rozhodol, že je potrebné vymeniť časť plávajúcej podlahy v chodbe za novú a pri tej príležitosti, aj vyliať betón pod tým, nivelačným roztokom – takou pomaly tuhnúcou betónu podobnou masou.

Kde bolo tam bolo, v jednej malej krajine, v jednej malej dedine, na jednej malej škole padlo raz rozhodnutie, že začnem znova študovať...teda že si ako učiteľ doplním svoje dve aprobácie o tretiu, o slovenčinu.

Tento predmet som mala na strednej rada, hlavne literatúru, bola som triedna šprtka, písať a čítať som ešte nezabudla, tak hurá na to.

Moje nadšenie podporili aj deti, ktoré ma okamžite začali zásobovať radami, kde a s kým mám sedieť, aby ma učiteľ nevidel pri odpisovaní a ako si napísať najlepší ťahák, ako si z netu stiahnuť hotové seminárky

Občas dieťaťu ani vlastná mať nerozumie.

Aj nám sa stala táto nemilá vec, staršie 15-ročné dieťa nám vplyvom puberty a sledovania youtuberov začalo mrmlať a brblať. Odpovedalo tak na pol úst s hlavou dole, a tak sa akákoľvek rodinná debata vždy zvrhla na niečo takéto: