logopédia, deti, výslovnosť, lekár, bratislava

Najlepšia logopedička v Bratislave

Návštevy: 2668

Občas dieťaťu ani vlastná mať nerozumie.

Aj nám sa stala táto nemilá vec, staršie 15-ročné dieťa nám vplyvom puberty a sledovania youtuberov začalo mrmlať a brblať. Odpovedalo tak na pol úst s hlavou dole, a tak sa akákoľvek rodinná debata vždy zvrhla na niečo takéto:

Filip: „V škoe... neb ... nič.“
Rodina: „Prosím, čo? Nerozumiem.“
Filip: „V škole neb ... nič.“
Rodina: „V škole nebolo nič?“
Filip: „Hej. A ...kám von.“

Takto to pokračovalo s jeho každým ústnym prejavom venovanom rodine a okoliu ... a liezlo nám to desne na nervy, tak som sa ako zodpovedná matka odhodlala k radikálnemu kroku – pôjde k logopedičke. Zodpovedne som vyhľadala tú najlepšiu, s najlepšími odporúčaniami, t.j. otvorila som net a zadala do vyhľadávača LOGOPÉDIA BRATISLAVA NOVÉ MESTO.

Našlo mi to zopár odkazov, zavolala som na hneď prvý, kde mi pani asi po 6. pokuse dovolať sa oznámila, že najbližší voľný termín má na konci mája. Aha, takže asi viacerí majú tento problém s dieťaťom.

Druhý odkaz. Volám. Telefón zodvihli hneď a prvý voľný termín bol o týždeň. No prosím, a že máme málo odborníkov. Ide sa.

Dostavili sme sa tam na určenú hodinu. Potomok mi jasne dával najavo, čo si o tom všetkom myslí, ale keďže sa stretnutie konalo v čase vyučovania, bral to ako celkom fajn recesiu – občas si hold matky vymyslia kraviny a chudáci teenageri to musia nejako pretrpieť.

Otvorila nám staršia okrúhlejšia pani vyžarujúca energičnosť a nekompromisnoť, s jasným názorom na vec. Taká pani Rafiková. Potomok zneistel a ja som bola spokojná – konečne pedagóg podľa môjho gusta, tuto žiadne crcanie sa s citmi detí nehrozí.

Krátko sa s nami porozprávala a potom si posadila dieťa k zrkadlu a začala:

Pani: „Tak, otvor poriadne ústa a ideme.
„Šušotali v tráve lienky
že by chceli podkolienky.
Kujú ony pikle kujú,
to, že si ich uštrikujú.“

 

Syn na ňu hodil absolútne vydesený pohľad – to akože vážne???

Pani – skúsená to osoba – tento pohľad s prehľadom odignorovala a zvýšeným hlasom mu prikázala, aby to zopakoval. Samozrejme išli po riadkoch.

Nasledovali klasiky ako A tie vrabce z toho tŕnia a Išlo vajce na vandrovku, kde dieťa čítalo z knižky pre škôlky podľa obrázkov (nevedel si spomenúť, ako sa povie to zelené, všade samé stromy , no veď viete... AHAAAA ... les.) a pod.

Ja som si medzitým čítala odborný časopis a bolo mi fajn.

Korunu krásy tejto skvelej polhodinke pani nasadila, keď chcela, aby zalalákal nejakú pesničku. Synátor má hudobný sluch a prejav hodný zborovej recitácie, t.j. absolútne nijaký. V tomto momente mi ho prišlo už trošku ľúto, ale naozaj iba trošilinku. Nakoniec dal akú takú verziu Prší, prší a bol s obrovskou úľavou prepustený (asi zo strany oboch zúčastnených).

Záver logopedického vyšetrenia? Dieťa je po výslovnostnej stránke absolútne v poriadku, všetko zvláda krásne vyslovovať, keď chce ... problém je v tom, že sa mu nechce. Takže dostane teraz dva mesiace, počas ktorých ja budem sledovať, či sa snaží. A ak sa snažiť nebude, tak k nej začne chodiť na rétorické cvičenia.

A šli sme. Dieťa bolo v šoku. V úplnom šoku. Takéhoto poníženia sa mu naposledy dostalo v škôlke pri príprave tých úžasných rodičovských besiedok.

Dieťa ticho kráčalo vedľa mňa. Potom špitlo, že je hladné.

To bolo všetko. Potom sme cestovali k príbuzným a ja som si za dverami (však kde inde) vypočula tento rozhovor medzi synátorom jeho sesternicou Barborkou (ktorá mimochodom brble a mrmle tiež).

Barborka: „Ako bolo u logopedičky?“
Filip: „Strašne. Príšerne. Toto keď raz zažiješ, tak ti garantujem, že už budeš vyslovovať poriadne. Bolo to drsné. Ešte aj pesničku som musel spievať. A šušotali v tráve lienky si budem pamätať do smrti.“

A viete, čo je na tom najlepšie? Toto všetko povedal krásnou slovenčinou s dokonale vyslovenými hláskami. Takže...ÁÁÁNOOOOO. Misia splnená. Nech žijú pedagógovia tohto razenia, kiež by sme takých mali viac ... a nech žije sila šoku.

Podľa mňa najlepšia logopedička v Bratislave.

Vrele odporúčam.