Nedávno som cestovala so synom z Bratislavy do Žiliny. Žiaľ, pochytila ma slovenská šetrnosť, tak som sa ulakomila na lístok zadarmo. Teda, naším bývalým veľkým vodcom ohlasované vlaky zadarmo, ono to nakoniec niekto aj tak zaplatiť musí ... ja som to tento krát zaplatila svojimi nervami.
Zrazu sa mi čosi kdesi zobrazilo niekde na webe toto slovo staycation (dovolenka doma). Teeeeda, to je zase raz novinka. Naše matky a otcovia tak trávili väčšinu svojich dovolenkových dní a my objavujeme Ameriku. Ale doba je ťažká, priam zúfalá a taká si žiada zúfalé činy, napríklad národ znovu objavil pečenie chleba, vyrábanie domácich cestovín, džemov, však aj nakupovať sa dá už v teplákoch, tak nám k šťastiu nič nechýba. Snáď aj tú dovolenku na Slovensku zvládneme.
Náš starší teenager sa postupne presúva k prahu dospelosti, teda ešte nie úplne, ale už ho vlastníme takmer 16 rokov. Takže sa pomaly dostávame do štádia, že by sme ho mali prestať obskakovať ako malého dalajlámu a začať ho pripravovať na fakt, že:
Mám troch. Teenagerov. Dvoch vlastných a neter. Tá pribudla trošku neskôr, ale je pevnou súčasťou nášho tímu.
Takže ako s nimi zvládnuť zavretie doma?
Úplne jednoducho.
