Moje trapasy
Ako sa zoznámiť v neskoršom veku II
-
Návštevy: 1324
Pamätáte si ešte ten príbeh o tom, ako ma na ulici o...l vtáčik-letáčik?
Tak toto bude pokračovanie.
Syna som poslala na poštu. Síce sa tváril, že odniesť na túto inštitúciu doporučený list a podať ho tam je nad jeho sily, ale zvládol to.
A vrátil sa s fajn historkou.
Stál v rade posledný, keď sa na poštu dovalila staršia pani, celá červená od zúrivosti. A keďže syn má po mne ten mierumilovný kukuč, ktorému sa ľudia radi zverujú, tak naňho spustila aj ona.
„Hej, mládenec, máš už 18?“
Filip ostal ticho, lebo vraj bol zvedavý, čo sa z toho vykľuje.
Kto mlčí, ten svedčí, tak pani pokračovala.
„Dúfam, že máš 18, lebo budem nadávať. Predstav si, idem si len tak po ulici a úplne ma o...l vták. Tak letím hneď na poštu, kúpiť si žreb, lebo vraj to prináša šťastie.“
Môj komunikatívny syn jej na to zase nič nepovedal, ale medzitým sa obaja prepracovali k okienkam, kde pani spustila opäť:
„Tak predstavte si, len tak idem po ulici a tá sviňa vták ma o...l. Tak mi dajte zo 5 žrebov, nech aspoň vyhrám.“
„A chcete tie so šancou alebo bez?“
„Síce neviem, čo to robí, ale tie so šancou. Šancí nie je nikdy dosť.“
A to je všetko.
Šancí v živote nie je nikdy dosť.
