muž, žena, vzťahy, nakupovanie, pomoc

Dva pohľady na vzťahy

Návštevy: 1024

Opäť príbeh z Moravy, ale nadčasový a použiteľný kdekoľvek.

Sme v Tescu. Nakupujeme (jasné, čo iné ... ale niektorí sa iba prechádzajú.)

Pani pred nami pobieha medzi oblečením a mrká, čo by si vyskúšala.

Jej manžel/partner po nej vyletí:

"Tak už si něco vem, takhle tu budem do půlnoci."

Pani sa obzrie a vyštekne: "Co ty se do toho staráš ... tam si hleď vozejku a čekej."

 

Potešená týmto vysokým evolučným stupňom ženskej emancipácie som si po celú dobu nakupovania pripravovala v duchu prejav k manželovi na tému, ako sa skvele oženil, lebo ja sa k nemu takto v žiadnom prípade nesprávam (život so mnou je predsa prechádzka ružovou záhradou, nemám takmer žiadne negatívne vlastnosti - vlastne teraz zisťujem že vôbec žiadne  smiley).

Keď sme odchádzali od pokladní, tak som s prednesom tohto prejavu pomaly začala a míňajúc autá na parkovisku som ho doťahovala do detailov.

Zrazu sme zbadali auto, pri ktorom dve dámy (asi matka a dcéra) vykladali z vozíka nákup do kufra. Pri nich stál chlap jediaci nejakú horalku a sledujúci tie dve, ako to tam ukladajú. Občas utrúsil poznámku typu:

"Tak dělejte, co se s tím tak loudáte ... a ukládejte to pořádně, ať to nelítá po tom kufru." 

a jedol spokojne ďalej.

Robo na mňa víťazoslávne pozrel a spustil (odo mňa ako autorky hnusne opajcnutý) prejav na tému, ako som sa dobre vydala. Lebo ja zásadne veci do kufra a z kufra nevykladám ... no čom som sa s koňom zrazila?

Majte sa krásne.