Ako sa zoznámiť v neskoršom veku

Ako sa zoznámiť v neskoršom veku

: júl 10, 2019; Návštevy: 1696

Zoznámiť sa s vyhovujúcim partnerom alebo partnerkou môže byť v určitom veku už trochu problém.

My, šťastne vydaté, sa samozrejme zoznamovať nepotrebujeme, ale pozornosť od iného ako vlastného chlapa občas poteší. A aj dobré rady ako na to. :)

Mne sa takáto šanca naskytla celkom nedávno. Kým sa však dostanem k svojmu príbehu, spomenula som si na jeden starý text, ktorý nedávno koloval internetom.

Rady z cca 50-tych rokov o tom, ako sa zoznámiť s vhodným partnerom. Detailne prepracované a so zmyslom pre humor – alebo to mysleli vážne, to neviem.

Osobne sa nám s kamoškami najviac páčili tieto:

- Kŕmte v parku holuby. (Ok, to by možno ešte šlo, ale ktorá z dnešných plne zamestnaných žien stredného veku má čas na sedenie v parku. Ale asi si ho treba spraviť.)

- Sledujte oznámenia o úmrtiach. (Taký vdovec, ktorý potrebuje utešiť, nemusí byť na zahodenie.)

- Postavte sa niekam na rušnú ulicu a plačte. (No, ja neviem, žeby to dnes ešte niekoho dojalo? Nedávno sa kamarátka dosť nešťastne potkla na ulici, a kým sa ako tak pozviechala, ubehlo aj desať minút. Žiadny chlap sa pri nás nepristavil – iba jedna mladá dievčina, cudzinka, to chcem zdôrazniť. A boli sme v centre mesta.)

- Kúpte si psa. (To asi nie je rada na zahodenie, ak nemáte zo psov strach ako ja.)

Takže k môjmu príbehu. Jeho hlavnou pointou je rada, ako sa zoznámiť, dávam grátis ako ďalší tip.

Predstavte si túto scénu.

Prechádzam sa po ulici (dobre, dobre, ženiem sa na úrad, odtiaľ mám v pláne ísť ešte do lekárne, potom na nákup a švihom domov variť, aby potomstvo náhodou neumrelo od hladu) ... takže oprava ... idem si tak rýchlejším krokom po ulici a vzhľadom na horúčavy sa snažím pohybovať sa v tieni pod stromami. A vtom čľup a žuch a švups. vtak a zoznamka

Pristane na mne plná nálož vtáčieho „hovienka“, tento operenec mal evidentne riadnu hnačku. Na červených vlasoch, zelenej blúzke a modrých nohaviciach sa všetky výkaly krásne vynímajú. A pardon, zabudla som na slnečné okuliare, cez tie v podstate nevidím.

A z povzdálí na mňa s úžasom pozerá celkom šikovný chlapík, tak okolo 40. Príde ku mne a opýta sa, či potrebujem vreckovky. A tu som ja (vydatá, už celé roky neflirtujúca matka od sporáka) urobila osudovú chybu, z ktorej sa vy, milé dámy, poučte a v žiadnom prípade neopakujte – ja som s vďakou odmietla, že mám svoje a nejako to zvládnem. Ale keby ste sa nešťastne zatvárili, slzičku uronili, vreckovky vypýtali, pomôcť si nechali, verím tomu, že šanca na zoznámenie by tu bola.

U mňa sa chlapík neveriacky ešte raz pozrel mojim smerom (pozitívne hodnotím, že sa neváľal po zemi od smiechu) a zmizol z môjho života.

Miesta pod stromami môžu byť nebezpečné.